História

Volejbalový oddiel patrí medzi najstaršie oddiely TJ v Liptovskom Hrádku. Jeho začiatky siahajú až do roku 1928, to znamená, že v roku 1998 si volejbalisti pripomenuli 70 rokov od vzniku tejto populárnej loptovej hry v našom meste. Aktivity volejbalistov v období medzi svetovými vojnami sa spájajú predovšetkým s menami Laco Palay, Šan?o Masiar, Tibor Ťuch, Ambróz, neskôr to boli bratia Štilovci, Ďuso Kamhal, Vlasto Petrek, Milan Jánský, Ivan Mitrenga, Tóno Navrátil, Kszelovci a ďalší. V každom prípade si však volejbal ako jeden z najpopulárnejších športov v Liptovskom Hrádku zasluhuje osobitné pristavenie sa aj kvôli pripomenutiu si 50. výročia (v roku 1998) od založenia prvého oddielu a činnosť v organizovanej forme.

Aktivity volejbalistov po II.svetovej vojne sa oživili a mužstvá chodili po turnajoch po celom Slovensku – treba povedať, že s úspechom, v roku 1946 porazili aj vtedajšieho majstra Slovenska, tím ŠK Bratislava. V roku 1947 obsadili na Majstrovstvách Slovenska 5. miesto, v roku 1948 vyhrali Turnaj čs. vzájomnosti v Banskej Bystrici a aj volejbalovú divíziu, postúpili do I.ligy, ktorú v roku 1949 vyhrali. Základ pre kvalitnú súťaž a dobré výsledky bol teda vytvorený a volejbal bol koncom štyridsiatych a začiatkom paťdesiatych rokov v Liptovskom Hrádku najpopulárnejším športom.

V roku 1950 došlo k reorganizácii volejbalových súťaží, následkom čoho bol mužom, napriek dobrým výsledkom (3.miesto v kraji) znemožnený postup vyššie. V tomto období sa už vytvorilo aj družstvo dorastencov, ktoré už v roku 1952 vyhralo “kraj” a postúpilo do celoštátneho finále. Muži v roku 1954 obsadili v MK 2. miesto, dorastenci opať získali titul majstra kraja, vzniklo družstvo žien, ktoré bolo zaradené do krajského preboru a zároven sa zakladá aj družstvo dorasteniek. Treba ešte uviesť, že ženy zvíťazili aj na celoslovenskej spartakiáde Tatranu.

Do roku 1958, kedy aj volejbalový oddiel prešiel pod TJ TESLA, sa v Liptovskom Hrádku hral skutočne vynikajúci volejbal, s dobrým diváckym zázemím a širokou členskou základnou. Všetky družstvá v tomto období hrali v krajských súťažiach, ťažisko činnosti sa však postupne presúvalo na ženské družstvá, ktoré postupne dosahovali lepšie výsledky ako muži a aj vďaka týmto výsledkom sa záujem o ženský volejbal v Liptovskom Hrádku neustále zvyšoval.

Pod názvom TJ TESLA od roku 1958 hrali ženy, muži i mládežnícke družstvá v krajských, resp. oblastných súťažiach, pričom lepšie výsledky dosahovali ženy. Tie pod vedením nestora hrádockého volejbalu O. Kszela postúpili v roku 1960 do celoslovenskej II. ligy, kde hájili farby našej TJ až do roku 1973. Od roku 1969, po Kszelovom odchode pod vedením trénera Javorníckeho.

V šesťdesiatych rokoch sa úspešne prezentovali aj dorastenky, ktoré si udržiavali svoj štandard na špici krajských majstrovstiev.

Muži v tomto období podávali kolísavé výkony, vačšinou sa “potácali” na spodných priečkach krajských tabuliek. Tieto výsledky spôsobili najprv vypadnutie mužov z krajskej súťaže (1962), neskôr dokonca rozpad mančaftu a dočasnú stagnáciu mužského volejbalu. Mohli by sme povedať, že muži zbierali dych na generálnu ofenzívu – najbližšie roky mali byť totiž ich “zlatým vekom”.

Venujme sa teraz mužom a doratencom trochu viac. Napriek tomu, že pre úspechy hrádockého volejbalu boli hlavným ukazovateľom výsledky žien, junioriek a dorasteniek ( a to počas celého obdobia pôsobenia pod hlavičkou TJ TESLA), dosiahli aj muži nejeden úspech a mozaika volejbalu v Liptovskom Hrádku by bez zhodnotenia ich činnosti nebola úplná. Svoju činnosť po rozpade v nešťastnom roku 1962 obnovili v sezóne 1966-67 pod vedením trénera V. Javornického. K osvedčeným oporám Beharkovi, Michalíkovi, Bírošovi, Cholvadtovi, Hatiarovi, Navrátilovi, pribudlo 5 vojakov základnej služby, z ktorých najmä vynikajúci poliak V.Matek a univerzál Z.Brázda sa na dva roky stali oporami mužstva.

V tomto období sa na kurtoch pri staručkej Sokolovni vytvorila skvelá partia, ktorá po príchode bývalého ligistu J.Matejbusa vybojovala pod jeho vedením aj postup do II. ligy, o ktorý sa v roku 1971 zaslúžili hráči Cholvadt, Rázus, Bíroš, Záhuranec, Kubica, Janek, Gábik a Valent. Po roku síce vypadli do “kraja”, avšak atmosféra, ktorú počas svojho pôsobenia vytvorili, stála za to. Za zmienku stojí aj “Zimný pohár Smeru”, ktorý sa v tomto období hrával každoročne v prestávke medzi jesennou a jarnou časťou súťaže a v ktorom dosahovali muži dobré výsledky.

Po vzpadnutí do KM sa od roku 1973 začal čiastočný ústup z pozícií. Muži síce hrávali v krajských súťažiach aj naďalej ( pod vedením nesmierne cieľavedomého trénera M.Vojtka), ale vačších úspechov im dopriate nebolo. Až do definitívneho ukončenia mužského volejbalu v TJ TESLA roku 1997 hrávali muži striedavo okresnú a krajskú súťaž. Veľkú prácu odvádzali tréneri Javornícky, Navara, Čellák, Kunák, Tichý, Vdovjak, Vojtko, neskôr Haviar , Pelach a ďalší – títo vychovali najmä medzi dorastencami množstvo volejbalistov, ktorí sa neskôr stali oporami aj medzi mužmi. Medzi dorastencami vyrástli pod vedením spomenutých trénerov medzi inými napríklad Janek, Schrieber, Kováč, Štaffen, I. a P. Šenšelovci, Multá�?, Holec, Minca, Škoda, Choma, Pelach, Búzik, Juriš, Menkyna, neskôr Smetana, Bakoš, Pavlikovský, bratia Brkovci, Dzúrik, Butkovský.

Dorastenci dosahovali trvale dobré výsledky a možno konštatovať, že prakticky počas celého obdobia svojej činnosti od roku 1966 nehrali nižšiu, ako oblastnú či krajskú súťaž. I keď vzhľadom k nestabilnému kádru (za dorastencov hrávalo množstvo študentov, ktorí po maturite odchádzali z Liptovského Hrádku preč) – mnohokrát dorastenci vo svojich súťažiach museli improvizovať, vždy si svoje miesto v prebiehajúcej súťaži zastali. V posledných rokoch, po ukončení mužskej zložky vo volejbalovom oddiele bola ešte snaha družstvo dorastencov zachovať, ale po odchode jadra kádra na vysoké školy aj tieto aktivity zanikli. V roku 1997 boli družstvá mužov i dorastencov zrušené a volejbalový oddiel sa venuje výlučne ženskej zložke.

Ženy hrávali od roku 1960 v II. lige a táto súťaž sa pre ne stala “osudom” na dlhých trinásť rokov! Či už to bolo pod vedením O.Kszela, alebo jeho nástupcu V. Javorníckeho, postup do I.SNL jednoducho každoročne utekal “o chlp”. Prelomovým sa stal 23. jún 1973, kedy ženy víťazstvami nad Lučencom 3:0 a B. Bystricou 3:1 definitívne prelomili smolu a vybojovali postup do najvyššej slovenskej súťaže, I. SNL. V tejto súťaži ženy účinkovali až na jednu sezónu jedenásť rokov, do ročníka 1983-84.

Medzi ženami bolo v tomto období viacero individualít, ktoré sa presadili po prestupe do bratislavských družstiev aj v reprezentácii či v ligových mančaftoch – tie však spomenieme neskor. Stojí však za úvahu spomenúť atmosféru, ktorá vládla okolo volejbalu koncom šesťdesiatych a v prvej polovici sedemdesiatych rokov. Bez toho, že bz sme chceli znevažovať prácu funkcionárov, trénerov, či výsledky družstiev pred a po tomto období, treba povedať, že tieto roky boli skutočne “zlatým vekom” hrádockého volejbalu. Zanietenie a chuť všetkých, čo do volejbalu “robili” boli neuveriteľné. Všetky družstvá si navzájom fandili, vzniklo obrovské fanúškovské zázemie – na zápasoch neboli zriedkavé návštevy 300-400 divákov a kurty pri Sokolovni ale hlavne telocvična SLŠ zažívali atmosféru, ktorú volejbalistom úprimne závideli aj športovci z iných oddielov – ba práve naopak: futbalisti boli “ťahún?om” pri povzbudzovaní na ženských stretnutiach. Toto obdobie bolo ukážkovým príkladom spolupráce funkcio- nárskeho aktívu s trénermi a hráčmi za vynikajúcej podbory diváckeho zázemia. Snom terajších funkcionárov by určite bolo preniesť toto obdobie aj do súčastnosti. Ak sme spomenuli postup žien v r.1973 do I.SNL, treba uviesť, že hlavný podiel na tomto úspechu mal tréner Javornický a hráčky: Javornícka – Pepichová, Ďumbalová – Talová, Šrámková – Czabányová, Blšíková – Repčeková, Janeková – Rúfusová, Matejbusová, pričom tento káder postupne doplnaný hráčkami z dorastu pôsobil v I.SNL celých 10 rokov! V tomto období ženy viedli tréneri: Vojtko a Ryneš. V r.1984, po vypadnutí z I.SNL ženy – pretože II.liga bola zrušená – pôsobili v KM, kde hrali pod vedením trénerov Ryneša a Ťahúnovej až do roku 1993-1994, kedy pre slabšie výsledky a nedostatok hráčok končia svoju činnosť. Volejbalový oddiel sa potomto období stal výlučne mládežníckym oddielom s osobitným zameraním na výchovu mladých hráčok. Nládežnícka základna bola aj v ženskej zložke dostatočná – hrádockí funkcionári sa venovali v čo najväčšej miere výchove mladých a medzi ženami v hlavných súťažiach hrávali prevažne odchovan- kyne domácich trénerov. Od začiatku 70-tych rokov hrávali dorastenky v krajských súťažiach, úroven však neraz poznačila častá reorganizácia súťaží. V r.1972 si dorastenky – vzhľadom na svoje umiestnenie v II.lige – mohli vybojovať baráži postup do I.ligy, avšak liga sa zrušila, a tak hrali oblasť i to len turnajovým spôsobom. Turnajový spôsob dievčenských súťaží ostal zachovaný aj do budúceho obdobia, ale darilo sa vychovávať dostatok dievčat pre prvé družstvo žien. V r.1976 úroven hry pod vedením nového trénera Matejbusa (na dobrých výsledkoch sa v tomto období podielali i ďalší mládežnícki tréneri Ing.P. Ďumbala, M.Peterka, P.Illéš a ďalší) značne stúpla, konečne sa hrala pravidelná súťaž systémom dvojičiek a dievčatá skončili v KM na 5.mieste. Výraznejší úspech dosahujú dorastenky v ročníku 1978 až 1979, keď pod vedením trénera Javorníckeho postúpili do vedenia I.ligy, avšak hneď v nasledujúcom roku sa vrátili späť do kraja – väčšina kádra dorasteniek prešla totiž aj s trénerom Javorníckzm k ženám a nedostatok skúsenosti i kvality sa ihneď prejavili. V r.1981 sa pri ZŠ J.D.Matejovie vyhráva ŠŠS, ktoré neskôr prechádza na ZŠ Hradná. Po určitej stagnácií sa začínajú prejavovať výsledky koncepčnej práce a od r.1985 sa mládežnícke družstvá dostávajú vždy do finále MK. Výraznejšie výsledky sa prejavujú až začiatkom 90-tych rokov, kedy sa volejbalový oddiel cieľavedome začína venovať práve juniorským a žiackým kategóriam. Nechajme o tomto období hovoriť štatistické údaje:

1990-1991 – mladšie žiačky – majster stredoslovenského kraja: trénerka Javornícka.

1991-1992 – staršie žiačky – majster stredoslovenského kraja – trénerka: Javornícka

1992-1993 – juniorky – II.liga – 3.miesto: trénerka: Javornícka 1994-1995 – juniorky – víťaz II.ligy – postup do I.ligy – trénerka: Javornícka

1995-1996 – juniorky – finále M-SR, 6.miesto: tréner: Haviar – mladšie žiačky – majster stredoslovenského kraja: trénerka: Javornícka

1996-1997 – juniorky – I.liga – 7.miesto: tréneri: Haviar, Javornícká, Javornícký, Pepichová

1997-1998 – juniorky – finále M-SR-6.miesto, trénerka: Pepichová – žiačky – finále M-SR – 7.miesto, trénerka: Javornícka

V histórii volejbalu v Lipt.Hrádku neodmysliteľne patria turnaje: či už sú to turnaje, ktoré sa organizovali na základe určenia volejbalovým zväzom (finále majstrovských súťaží na rôznych úrovniach), alebo turnaje usporiadané pri príležitosti významných výročí. V spomienkach, ale i súčastnosti volejbalového priaznivca v Lipt.Hrádku rezonujú 2 z nich: Pohár Horného Liptova mužov a žien (v r,.1998 už 33 ročník) a Pohár SNP junioriek a žiačiek (32 ročník). Prvý z nich má už desaťročia určený termín na prvý agustový víkend, druhý sa uskutočnuje v II.polovici augusta. Väčšina ročníkov sa uskutočnila na kurtoch pri Sokolovni, v posledných rokoch v areáli TJ pri Belej. Úroven obidvoch turnajov, masová účasť hráčov ale i obľuba medzi divákmi zaradili tieto turnaje medzi najúspešnejšie vo svojich kategóriách na Slovensku a volejbalový rok je bez nich v Lipt.Hrádku prakticky nepredstaviteľný. Na turnajoch sa za roky ich trvania zúčastnili stovky družstiev, tisícky hráčov, s účasťou množstva reprezentantov viacerých krajín, trénerských, funkcionárskych i rozhodcovských kapacít. Nie je možné spomenúť všetkých. V Hrádku na turnajoch sa roky zúčastnovali skutočné špičky volejbalovej “šľachty”. Pripomenieme však pamätníkom námatkove “robotníkov” tejto krásnej hry – napr.zdravotne ťažko postihnutého teplického trénera p.Valáška s úžasným citom v prstoch, alebo p.Olivera Horáka, ligového rozhodcu, ktorý na hrádockých turnajoch patrí už k “inventáru”. Na turnajoch sa za uplynulé roky vystriedala prakticky celá československá, neskôr slovenská špička – hrali tu Dukla Trenčín, ČH (neskôr ŠKP) Bratislava, Petrochema Dubová, Zbrojovka Brno, Slávia UK, Inter, Slovan, Stavbár Žilina, svoje umenie tu predvádzali Sokol Vieden, reprezentácia Libanonu, poľský Tarnobrzeg, juhoslovanský ligista z Ravne, RC Paríž, v ženskej kategórii Rožnov, Frenštát, KPS Brno, Teplice, Univerzira Olomouc, NHKG Ostrava, Stal Lancut, Slupsk aTarnobrzeg z Poľska, ruská Tula, výber z Moskvy, juniorské reprezentácie Poľska a Ukrajiny a samozrejme všetky špičkové slovenské družstvá – Slávia UK, ČH, Slovan, Žilina a stovky ďalších vynikajúcich ale i výkonnostne slabších družstiev. Aj v tomto prípade však treba spomenúť, že nebyť desiatok funkcionárov, dobrovoľných pracovníkov, za ktorými sú skryté tisícky brigádnických hodín a mravčej organizátorskej práce, nebolo by možné tento sviatok volejbalu každoročnčne v Lipt.Hrádku uskutočnovať.

Okrem už spomenutých turnajov sa uskutočnilo množstvo ďalších významných podujatí v r.1969 finále čs.pohára, finálový turnaj M-ČSSR ml.dorastu, viacnásobné finálové turnaje o majstra republiky v mládetžníckych kategóriách, v r.1992 medzištátny zápas mužov ČSFR – Poľsko, Celoslovenské finále mužov i žien neregistrovaných volejbalistov, finálový turnaj o majstra Slovenska ml. dorasteniek v r.1998. Na záver uvádzame niekoľko mien trénerov, funkcionárov a hráčok, ktoré sa v jednotlivých obdobiach najviac pričinili o úspechy volejbalu v Lipt.Hrádku, pôsobili v iných oddieloch, alebo reprezentovali vo svojich kategóriách rôzne výbery.

Hrádocké kádre:

1960-1965: Dúbravcová, Kszelová, Plšíková, Húsková, Zubeková, Lysá, Schreiberová, Mihoková, Kollárová, Mikovínyová, Rapčanová, Pepichová, Navrátilová Tréner: O.Kszel

1970-1973: Javornícká, Plšíková, Šrámková, Czabányová, Rúfusová, Repčeková, Ďumbalová, V.a M. Moravčíková, Jurišová, Schreiberová, Kapitánová, N.a T.Janeková, Lajčiaková, Sallokyová, Kocunová Tréner: V.Javornícky

1973-1978: Badlíková, Mydliarová, Chomová, Javornícka, Jurišová, E., N. a T.Janeková, Jančušková, Búziková, Sekanová, Menkynová, O.Oravcová, S.Pallová Tréner: V.Javornický

1980-1985: Ľ.a S.Javornická, Olosová, Chomová, Sekanová, Kiktová, Vernarcová, Búziková, Setteyová, A.Oravcová, I.Pallová, Jaseníková, Paliderová, Hutková Tréneri: V.Javornický, M.Vojtko

1985-1990: Sekanová, Vernarcová, Oravcová, Pallová, Navrátilová, Jaseníková, Hutková, Jozefčeková, Paliderová, Kiktová, Menkynová, Olosová, Jurišová Tréner: V.Ryneš

1990-1994: Kapitánová, Olosová, Frigmanská, Matejková, Badlíková, Šulcová, Paliderová, Dúbravcová Tréneri: J.Ťahúnová, V.Ryneš

Reprezentantky:

– M.Vavrovičová – ženy ČSR – A.Ďumbalová – juniorky, ženy ČSSR – Ľ.Javornická, A.Lajčiaková, K.Pepichová, A.Frigmanská, M.Čabajová, V.Balogová, I.Hornáková – juniorky SR – V.Javornický – asistent trénera junioriek Slovenska

Naše hráčky v iných ligových kluboch:

– M.Vavrovičová – Slávia UK Bratislava – A.Húsková – Slávia Praha, Lipt.Mikuláš – A.Ďumbalová – ČH Bratislava, UK Bratislava – N.Janeková – Ekonóm Žilina – K.Pepichová – ČH Bratislava – Ľ.Javornická – Stavbár Žilina – Z.Vyparinová – SVŠT Bratislava, Pezinok, Rakúsko – M.Čabajová – Pezinok – L.Glavová, A.Borsíková – Slávia Nitra – Z.Kurilová – D.Kubín – I.Hornáková – Vital Bratislava – K.Kováčová – Slávia Bratislava

Bývalí predsedovia Volejbalového oddielu:

– V.Piliar, O.Kszel, V.Javornický (pôsobil vo funkcii predsedu vo viacerých obdobiach), P.Hyben, J.Janek. J.Menkyna, J.Sekan, Ĺ.Kustra